Sed sa stal v posledných rokoch neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Sedíme v práci, sedíme doma, sedíme vo voľnom čase. Sedíme skrátka príliš a často. Sed je však tou najmenej vhodnou aktivitou, na ktorú naše telá nie sú stavané. Prečo nie je dlhodobý sed vhodný?

Chrbát

Pri dlhodobom sedení trpí predovšetkým náš chrbát. Sed je pozíciou, pri ktorej je na medzistavcové platničky vyvíjaný najväčší tlak. Pokiaľ je tento tlak rozložený nerovnomerne, hrozí ich vyskočenie. Pokiaľ bude takto vyskočená platnička tlačiť na nervové štruktúry v jej okolí, môže byť príčinou typických bolestí.

Svaly

Aby boli naše svaly aktívne, musíme sa hýbať. Sed sám o sebe je veľmi pasívnou záležitosťou. Máme veľkú opornú bázu aj plochu, väčšinou sa ešte uvoľnene vyvesíme do stoličky či kresla, takže nemusíme robiť skutočne vôbec nič. Táto inaktivita vedie k ochabovaniu svalstva na jednej strane a k jeho skracovaniu na strane druhej. Hovoríme potom o svalových disbalanciách, ktoré sú jednou z príčin bolestí pohybového aparátu.

Kĺby

Ďalšou štruktúrou nášho tela, pre ktorú je nutný pohyb, sú naše kĺby. Ak sú držané dlho v jednej pozícii, dochádza k tuhnutiu kĺbového puzdra a zahusťovaniu tekutiny vo vnútri kĺbu. Kĺby, najmä tie veľké (bedrové, ramenné), potom nie sú schopné obstáť v záťaži bežného života a dochádza k ich nadmernému opotrebovaniu as tým spojeným bolestiam.

Vnútorné orgány

Pokiaľ sedíme v uvoľnenom sede, s vyhrbením a vysunutím ramien vpred, ovplyvňujeme negatívne aj naše vnútorné orgány. Pri príliš veľkej kyfóze (vyhrbení) sú stlačené a nemusia fungovať kvalitne. Pretože je naše telo jeden celok a napriek fasciám (blanité obaly svalov a orgánov) prepojené skutočne od hlavy až po päty, môže sa dlhodobá dysfunkcia vnútorných orgánov prejavovať bolesťou v pohybovom aparáte.

Dýchanie

Hlavný dýchací sval (bránica) i ďalšie dychové svaly radíme medzi svaly posturálne, teda svaly podieľajúce sa na udržiavaní vzpriameného držania tela. Tieto svaly sa nachádzajú na trupe, takže keď dlhodobo sedíme a najmä v príliš veľkom vyhrbení, nemôžu tieto svaly fungovať správne. Nielenže sa tak znižuje kapacita pľúc a výkonnosť týchto svalov pre dychové funkcie, ale taktiež dochádza k narušeniu ich funkcie posturálnej. Výsledkom sú potom už spomínané svalové disbalancie.